Žiar je pohorie na slovenskom,
nachádza sa medzi Hornonitraskou kotlinou na západe a Turčiansku kotlinou na východe, na severe hraničí s Malou Fatrou a na juhovýchode s Kremnickými vrchmi. Východ je lemovaný pohorím Veľká Fatra. Najvyšším vrchom je Chlieviská (1024 m). Významné sedlo Vyšehradné oddeľuje podcelky Sokol a Vyšehrad.
OKOLIE
Okolie Drevenica u Vinklíka Vám cez letnú sezónu poskytuje turistické trasy prekrásnu Žiarska dolinou na vrcholky Západných Tatier (Baranec - 2148, Plačlivé - 2126, Baníkov - 2177, Príslop - 2178, Tri kopy ...).
V zimnej sezóne Vás radi privítajú v lyžiarskom stredisku pre nenáročných lyžiarov lyžiarsky areál Žiar - Dolinky (1,5 km), Lyžiarske stredisko Opalisko - Závažná Poruba (15 km).
Určite netreba predstavovať lyžiarske stredisko Jasná Nízke Tatry (30 km), Skipark Ružomberok (40 km), lyžiarske stredisko Čertovica (30 km).
V zimnom období si prídu na svoje vyznávači skialpinizmu.
Upozornenie: V zimnej sezóne netreba brať na ľahkú váhu varovanie horskej služby, ktorá podáva informácie o lavínovom nebezpečenstve a snehové situácií.
V letnej sezóne vám ponúka svoje služby aquapark Tatralandia (15 km) a Thermal park Bešeňová (30 km).
Široké možnosti rybolovu sú na Liptovskej Mare, tiež tu môžete absolvovať vyhliadkovú plavbu loďou s kapacitou 50 miest.
Jedna z najvýznamnejších archeologických lokalít Liptova je národná kultúrna pamiatka Havránok.
Komplex rekonštruovaných objektov púchovskej kultúry z mladšej doby železnej - laténskej (obydlia, pec na vypaľovanie keramiky, obetisko s obetnými jamou, komplex valov s vstupnou bránou a i.).
Najnavštevovanejšie jaskýň na slovenskom je už tradične Demänovská jaskyňa slobody. Jaskyňa sa nachádza vo vstupnej časti Demänovskej doliny a zahŕňa najdlhšie známe časti podzemnej sústavy Demänovských jaskýň.
Veď čerstvý vzduch je zdravý stále a posedenie pri chutnom jedle v altánku ...
Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa v Nízkych Tatrách v Demänovskej doline, jedna z Demänovských jaskýň. Bola objavená v roku 1921 Aloisom Kráľom a jeho miestnymi pomocníkmi Adamom Misurata, Otom Hrabalom a Jarmilou Vránovú. Demänovská jaskyňa slobody je najnavštevovanejšou turisticky sprístupnenú jaskýň na slovenský.
Jaskyňa slobody má zo známych Demänovských jaskýň najbohatší kvapľovú výzdobu. Umelo prekopanie vstupný otvor leží v západnom svahu Demänovskej Poludnica vo výške 870 m nm, asi 50 m nad hladinou potoka Demänovky. Sprístupnená je od roku 1924. Z celkovej dĺžky 8897 m (spolu s jaskyňou Pustá) je pre verejnosť sprístupnených asi 1600 m.
Jaskyňa sa skladá z dómov, siení a chodieb, vytvorených v šiestich jaskynných úrovniach, ktoré vznikli počas pleistocénu. Podzemný tok Demänovky v súčasnosti preteká najnižšou úrovňou. Jaskynné priestory sú vyzdobené živými kvapľovými útvarmi, zafarbenými zlúčeninami železa a mangánu do žlta až červena. Na strope sa objavujú sklovitá slamky a hrubšie stalaktity, na dne robustnejšie stalagmity a stalagnáty, na stenách sa nachádzajú kvapľové vodopády. Priehlbiny jaskynného dna vypĺňajú Koralové, Zlaté, Hroznové a Leknové jazierko. Raritou Jaskyne slobody sú inovaťové stalaktity v Klenotnici a jaskynné perly - guľôčky podobné hrachu - na dne jazierka vo Veľkom dóme. Že kvaple rastú veľmi pomaly je možné vidieť napríklad na sklovitom slamky vo Veľkom dóme, ktoré vyrástlo za 10 rokov (1958-68) len o 2 mm, čo predstavuje usadenie 13,5 mm3 CaCO3.
Teplota jaskyne je 6-7 ° C a relatívna vlhkosť dosahuje 95-97%. Tri otvory na povrch vo výškach 812, 870 a 889 m nm spôsobujú silný prievan, čím získava jaskyne dynamický charakter.
Z pleistocénnej fauny sa našli kosti jaskynného medveďa (Ursus speleus) v Medvedí chodbe. V hlinených jazierkach na brehoch podzemné Demänovky žije jaskynný rak tatranský (Niphargus tatrensis), z jaskynných netopierov tu bol zistený netopier veľký (Myotis myotis). Blízkosti elektrických reflektorov vyrastajú rôzne druhy rias a machov (vodopád Smútočný vŕba, Snežný dóm).
Demänovská ľadová jaskyňa (Slov. Demänovská ľadová jaskyňa, pol. Demianowska Jaskinia Lodów) je zaľadnená jaskyne v Nízkych Tatrách v Demänovskej doline, jedna z Demänovských jaskýň. Prvé písomné záznamy pochádzajú z roku 1299, je to teda jedna z najstarších popísaných jaskýň v Európe.
Nachádza sa v brale Bašta nad Kamennou chatou. Z celkovej dĺžky 1900 m je sprístupnených verejnosti 680 m. Po objavení Demänovskej jaskyne slobody záujem o Ľadovú jaskyňu klesol. Po rekonštrukcii drevených schodov a elektrického osvetlenia bola v roku 1952 znovu otvorená pre širokú verejnosť. Vstupný otvor leží nad Kamennou chatou vo výške 740 m nm, asi 90 m nad súčasnou hladinou potoka Demänovky.
Jaskyňa sa skladá z priestranných chodieb a dómov, rozložených v troch jaskynných úrovniach. Do jaskyne sa vstupuje úzku puklinovou chodbou do najnižšieho poschodia ležiaceho o 40 m nižšie, kde je trvalo zaľadnený podlahovým ľadom a robustnejšími stalagmity a stalagnáty len Veľký dóm a Kmeťov dóm. Na jar visí zo stropu i ľadové stalaktity. Ostatné priestory nemajú trvalejšie ľadové útvary a vyznačujú sa kvapľovými útvarmi, na povrchu zafarbenými do šeda až do čierna od sadzí smolných lúči. Zaľadnenia jaskyne umožnil vertikálny tvar vstupných častí, ktorý bráni prieniku teplého vzduchu v lete. Stálosť ľadových útvarov v letnom období závisí od stupňa prechladnutia jaskynných stien a od akumulácie ľadu v zimnom období. Relatívna vlhkosť v jaskyni sa pohybuje od 96 do 98%. Ľad sa v jaskyni začal tvoriť približne pred 400-500 rokmi, čo je možné usudzovať z hrúbky podlahového ľadu a jeho jasné vrstevnatosti v Kmeťovom dómu. Pôvodná kvapľová jaskyňa bola dynamická s voľnou cirkuláciou jaskynného ovzdušia. Zasypaním a zanesením, teda utesnením nižšie položených otvorov sa jaskyňa prirodzenou cestou zmenila na statickú. Takto sa utvorili podmienky potrebné pre zaľadnenia.
Po neuváženom prekopanie spodného otvoru pri sprístupňovacích prácach v rokoch 1950-51 sa jaskyňa opäť zmenila na dynamickú so silným vzdušným prúdením. Týmito zásahmi bol mikroklimatický režim jaskyne narušený až do takej miery, že hrozilo úplné roztopenie ľadu a ľadovej výzdoby. Úsilie mnohých nadšencov a odborných pracovníkov, jaskyniarov o zachovanie Demänovskej ľadovej jaskyne bolo však úspešné, klimatický režim jaskyne sa podarilo upraviť a jaskyňa sa zachovala ako ľadová. Ďalšie zásahy, najmä pri rekonštrukčných prácach v rokoch 1974-76 a pri sprístupňovaní ďalších priestorov jaskyne sa robili tak, aby sa nenarušil klimatický režim jaskyne. Vhodným zásahom do hydrologického režimu jaskyne sa naopak vytvorili podmienky pre postupný narásť ľadu v jaskyni.
Z jaskynných netopierov v nej zimujú netopier veľký (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier sivý (Plecotus austriacus), netopier severný (Eptesicus Nilsson), netopier čierny (Barbastella Barbastella) a netopier východnej (Myotis Blythe).
Zaujímavosťou Demänovskej ľadovej jaskyne je na zasintrované stene tzv. "Kniha návštev" s podpismi známych historických osobností (najstarší podpis pochádza z roku 1714) a nálezy kostí jaskynného medveďa (Ursus speleus).
