Pod malebným juhovýchodným úpätím Malých Karpát sa rozprestiera obec Smolenice. Má približne 3200 obyvateľov a patrí do okresu Trnava. Smolenice sú poprvé doložené v listine z roku 1256 ako villa Solmus.Názov Smolenice je pravdepodobne odvodený od smoliarov, výrobcov smoly. V 13. storočí patrili do komplexu pezinsko-svätojurských grófov, koncom 14. stor. Ctiborovi zo Ctiboríc, potom opäť pezinsko-svätojurským grófom, v 16. stor. Országovcom a od 17. stor. sa stali poddanskou obcou hradu Smolenice, ktorý patril Pálffyovcom. Na prelome 15. a 16. stor. sa stali Smolenice mestečkom, boli ohradené stavaným múrom so strážnymi vežami, baštami. Mali svoj erb, stĺp hanby (pranier), drába a dereš. Od 18. storočia sa tu konali týždňové trhy, výkladné a dobytčie jarmoky.

Jaskyňa Driny

V minulosti lesný hájnik Ján Hirner, ktorého synovia Teodor, Richard a Alexander robili výskum v Smolenickej krase, upozorornil smolenických nadšencov na záhadnú dieru na Drinách, kde si robili brlohy líšky, jazvec a kuny. Občas tu vliezol pes, ktorý prenásledoval zver a viac sa nevrátil. Hovorilo sa, že diera je hlboká a vedie do podzemných chodieb, ale nikto sa neodvážil dole spustiť. V roku 1920 začala robiť prieskum v Smolenickej krase a najmä na Drinách samostatná skupinka Smolenických nadšencov, ktorých tiež spočiatku lákali Janošíkové poklady. Boli to Imrich Vajsábel, Silvester Vallo, Alexander Vallo a Alojz Vajsábel. Neskôr sa k nim pridali Štefan Banič a jeho syn Ján Banič. Všichni už spoznali záhadnú dieru na Drinách a pokúsili sa ju vyčistiť. Rozhodujúcim rokom sa stal rok 1929, keď sa rozhodli začať s vyčisťovacími prácami v zatarasenom komíne na Drinách. Prví sa na dno komína dostali: Imrich Vajsábel a Ján Banič, ktorých pokladáme za objaviteľov jaskyne Driny, koncom roka 1929. Obaja urobili potom prvé odstrely na dne komína, čím sa im odkryli chodby s nádhernou kápľovou výzdobou. Prví návštevníci schádzali do jaskyne objavným komínom po žebríkoch na vlastnú zodpovednosť.

Smolenicky Zamok

Umiestnenie Smolenického zámku je na severnej strane obce. Vybudovaný bol na začiatku nášho storočia na ruinách starého hradu.
Starý hrad bol vybudovaný v polovici 15. storočia. Jednotliví majiteľia ho zväčšovali a prispôsobovali svojim potrebám a vkusu.

V 15. storočí vzrástol význam Smoleníc, pretože v obci bol vybudovaný hrad, ktorý sa stal centrom a sídlom smolenického panstva. Zaciatkom 16. stor. ziskavaju Smolenice Orszaghovci. V roku 1777 preberá Ján Palffy do zálohu smolenické panstvo. Palffyovci neobývali Smolenický hrad, ktorý už za posledného Erdo dyovca - Kristofa III. upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu. Dielo zkázy bolo dovrsene v obdobi napoleonskych vojen, keď zhorela hlavná budova hradu aj s vezou.

Terajsi Smolenický zamok sa začal budovať na začiatku 20. storočia. majiteľ smolenického a dobrovodského panstva grof Juraj Palffy st. Prvé práce na hradbách zámku sa začali už v roku 1887 úpravou bast. Basty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastresili. Grof Palffy dal zamok postaviť vo vlastnej rézii podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Prvá svetová vojna bola príčinou prerušenia stavebných prác na zámku. Niektoré miestnosti boli len provizórne upravené a bol v nich umiestnený archív rodu Palffyovcov. Až do skoncenia druhej svetovej vojny sa na stavbe nepokračovalo. V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát, zámku prevzala SNR a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný, zariadený a 26.6.1953 bol odovzdaný SAV, aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutie vedcov z celého sveta.
Vo vnútri zámku sa nachádza niekoľko štýlovo upravených salónov a chodieb, ale nenachádza sa tu žiadne historicky cenné vybavenie.

V 15. centóre importance z Smolenice sú zaznamenané considerably, because a hrad bol vybudovaný tam, kde became centrum a sídlo Smolenice estate. Early in the 16th century, Smolenice had been gained by the Orszagh rodiny. V roku 1777, Jan Palffy takes the Smolenice estate as pawn. Palffy family did no live na hrade, ktorých had decayed considerably počas života Kristof III, posledného Erdody rodiny – they lacked money for maintenance. Decay bol kompletný počas Napoleon Wars – hlavného hradu budovy a veža had burnt down.

Vytvorenie Smolenice Hrad všade had sa stará skoro v 20. storočí Jozef Palffy Jr., landlord Smolenice a Dobra Voda estates. First work on the fortification walls started in 1887 already on the bastions. Bastions z starého hradu boli preserved, with height extension and new roofing. Count Palffy had budovať hrad v jeho vlastnom expense vzhľadom na dizajn by architect Jozef Hubert. During World War 1, the construction was interrupted; provisional adaptation of some rooms bol vyrobený a archívy Palffy rodiny bol umiestnený tam. V 2 the Castle became the property of the State; it bol taký over by Slovenský National Council ktorý decided to have their summer-house there. Hrad bol finished a furbished a handed over to Slovenská Academy of Sciences na 1945 June 26 to become a representative place for meetings of scientists from worldwide.

 

Múzeum Molpír

Múzeum je umiestnené v budove starej fary. Časť expozicia tvoria exponáty z halštattského hradiska Molpír. V múzeu má svoj koutok regionálny historik a učiteľ Štefan Jastrabík. Jedna miestnosť patrí vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi. Zaujímavá je expozicia starých knih zo 17. - 19. storočia z farskej knihovne. Na chodbách je zdokumentovaná história obce v obrázkoch. Flóra a fauna Smoleníc a okolie spolu s minerálmi sú v ďalšej miestnosti. V poslednej miestnosti je etnografia Smoleníc a okolí.

otváracie hodiny: Ut-Ne 10:00-16:00 cez letnú sezónu

Miestnosť č.1, 2
ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZY Z HRADISKA už zo staršej doby železnej (7-6 spnl)

Miestnosť č.3
Izba venovaná ŠTEFANOVI BANIČOVI vynálezca padáka

Miestnosť č.4
Zriedkavé knihy z farskej knižnice, kútik venovaný ŠTEFANOVI JASTRABÍKOVI a ALEXANDROVI KOTLÁNOVI

Miestnosť č.5
Druhohorné a treťohorné skameneliny z okolia Smoleníc, fauna a flóra Malých Karpát, zbierka motýľov

Miestnosť č.6
Rekonštrukcia izby z konca 19. storočia autentické premety, nástroje, ľudové kroje

Galéria Múzea Molpír

Vodná Nádrž Horné Orešany

Na potoku Parná bola vybudovaná severozápadne od obce, poniže Igramského hája Vodná Nádrž Horné Orešany. V minulosti boli nad nádržou vybudované chovné rybníky.

• Tok: Parná
• Objem: 3,50 mil.m3
• Zatopená plocha: 0,50 km2
• Účely: ZRbEO (Z - zdroj vody na závlahy ; Rb - rybolov ; E - využitie vodnej energie ; O - ochrana pred veľkými vodami)

rozloha:	50 ha
organizácia:	MsO Trnava
užívateľ:	SRZ
charakter:	kaprovej vody

Záruby - na najvyšší vrchol Malých Karpát za vône cesnaku

Malé Karpaty. Dlhá mierne modelovaná zalesnená hradba tiahnuca sa v dĺžke takmer sto kilometrov oddeľujúca Záhorie od Dolného Považia. Nádherné malebné kopce, ktoré poskytujú nadmieru krásnych výhľadov, fantastických rozhľadových vrcholov, ruín stredovekých hradov, jaskýň, bradiel, údolí…

Malé Karpaty ležia tak trochu bokom záujmu turistov. Z nich rad "s klapkami" na očiach mieri do Tatier, aby sa tu v nekonečných zástupoch vydali v ústrety niekoľkým málo vrcholom, ktoré sú turistickej verejnosti prístupné. To v letných mesiacoch.

V jarných, jesenných či zimných, kedy sú tatrynavyše pre turistický ruch uzavreté tieto "zaslepence" ani nenapadne zavítať do vrchov ležiacich ďalej na juhozápade, do Malých Karpát. Ponúkam tak prvý z článkov o vrcholoch Malých Karpát, ktoré dokážu ponúknuť množstvo nezabudnuteľných zážitkov a stredne náročných túr. Podobne ako nám pri poslednom predĺženom víkende…

Na Ostrý kameň

Záruby sú najvyšším vrcholom celých Malých Karpát. Ich strmé zalesnené svahy sa dvíhajú od hladiny vodnej nádrže Buková v Bukovskej brázde, ktoré rozdeľuje hrebeň Malých Karpát na dve nesúrodé polovice. Na Záruby vedie rad výstupových ciest. Od Smoleníc, Trstína, či vodnej nádrže Buková. My sme zvolili pre výstup poslednú z menovaných možností.

Z parkoviska sa presúvame po hrádzi vodnej nádrže Buková na rázcestí turistických značiek. Z neho už stúpame lesom strmo nahor po červenej turistickej značke. Krásnym, prevažne bukovým lesom vystúpime k ruinám stredovekého hradu Ostrý kameň, ktorý je pomerne rozľahlý a vďaka bujnej vegetácii vôbec nedáva tušiť, čo od neho môžeme očakávať.

Hrad Ostrý kameň sa nachádza vo výške 562 m na ostrom vápencovom skalnom hrebeni, ktorý sa prudko zvažuje k západu. Hrad bol postavený v priebehu 13. storočia a slúžil na ochranu tzv. Českej cesty. Silne poškodený bol v roku 1704 počas stavovských povstaní a odvtedy chátra. Napriek tomu ruiny hradu stoja za návštevu. Z jednotlivých vyvýšenín sa otvárajú pekné pohľady na okolité vrcholy, najmä neďaleké Čelo (716 m) a Veterlín (724 m), do hlbokých zalesnených údolí aj na susedné pohorie. Bližšie informácie o hrade nájdete samostatnom článku.

Vrchol Záruby

Od hradu pokračuje červená turistická značka po otvorenom vápencovom hrebeni s početnými skaliskami. Krajinovo veľmi krásny úsek s peknými výhľadmi. V jarných mesiacoch tu kvitne množstvo chránených kvetov, ktoré tu našli vhodné vegetačné podmienky. Opäť vchádzame do lesa a do jeho chladivého tieňa. Krátko predtým ešte na juhozápade uvidíme siluetu Plaveckého hradu, ktorý sa vypína na strmom vápencovom bradle. Stúpanie poľavuje, objavujú sa ďalšie skaliská a po chvíli aj vrchol Záruby (767 m) s dreveným krížom, rozcestníkom a schránkou s vrcholovou knihou, do ktorej sa zvečňujeme.

V Malých Karpatoch to už vyššie nejde, sme na ich najvyššom bode. Rozhľady sú pre vyrastené buky obmedzené, okrem južného smeru. Na juhu dohliadneme na vrchol Veľká homoľa so známou rozhľadňou, ostrý vápencový vrchol Vápenná ai. Vynaložená námaha určite stála za to. O mimoriadnej hodnote Zárub svedčí skutočnosť, že Záruby sú Národnou prírodnou rezerváciou, ktorá bola vyhlásená v roku 1994.

Zostup z vrcholu Záruby

Po krátkom odpočinku zostúpime k rázcestí Záruby (745 m), na ktorom odbočíme doprava a po zelenej turistickej značke začneme zostupovať strmým južným svahom vrcholu Záruby. Obklopuje nás svetlý bukový les so skutočnými lesnými velikánmi. Tie najstaršie už síce nedokázali odolávať pôsobeniu gravitácie a rozkazovali sa k zemi, aby uvoľnili miesto ďalšiu generáciu lesa.

Do nosa začína prenikať ostrá vôňa cesnaku. A naozaj, v podraste sa objavujú celé lány kvitnúceho medvedieho cesnaku. V takom množstve ako tu v Malých Karpatoch som ho nikdy nikde nevidel. Desiatky a desiatky hektárov lesa doslova rozkvitli a sú prevoňané silnou aromatickou vôňou cesnaku.

Dostávame sa do sedlá Záruby (625 m), v ktorom vľavo odbočuje modrá a zelená TZ k Smolenickému zámku a kempu Jahodník pod jaskýň Driny. My budeme pokračovať vpravo na západ po modrej TZ do hlbokého zalesneného údolia medzi vrcholmi Záruby a Veterlín. Stále sme sprevádzaní opojnou vôňou cesnaku…

Skrze stromy zahliadneme na krátky okamih hrad Ostrý kameň, ktorý sme pred nejakou tou hodinkou navštívili a už sa dostávame na spevnenú cestu, po ktorej pokračujeme vpravo až na rázcestí Brezinky (349 m), na ktorom vychádzame na asfaltku, ktorá nás po chvíli (vpravo) privedie naspäť do východiskového bodu pri vodnej nádrži Buková. Celý okruh nám zaberie asi 5 hodín vrátane zastávok a fotografovania, celkové prevýšenie je asi 450 metrov.