Rekreačné stredisko a kemp Motýlik - Svojanov

Moravská Třebová vznikla v polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka sa týka miestneho fojta (úradníka) a je obsiahnutá v listine z roku 1270.

Zakladateľ budúceho mesta, Boreš z Rýzmburka, patril medzi významné druhy českého kráľa Václava I. Prichádzajúce osadníci po vykorenenie lesa a vymeranie mesta začali so stavbou jednoduchých domov, zrejme z dreva. Stredoveké domy ani vtedajší hradby sa síce nezachovali, ale o meste si môžeme urobiť predstavu z jeho pôdorysu. Štvorcové námestie s kolmo vybiehajúcimi ulicami je typickým dielom 13. storočia.

Jedinou nepravidelností v šachovnicovom pôdoryse mesta nájdeme v jeho juhovýchodnom nároží. Tu stával, asi už od samotného založenia mesta, hrad šľachtického správcu. Bol postavený do obvodových hradieb a od mesta bol oddelený hlbokým priekopou. Ako vyzerala jeho stredoveká podoba, a opevnenia sa môžeme len dohadovať. Každopádne zaberal strategicky výhodné miesto na miernom návrší nad riečkou Třebůvkou, okolo ktorej viedla obchodná cesta. Údolie sa tu zužovalo a bolo nutné ním obchádzať a obchádzať prudký zráz protiľahlého vrchu.

Zlomky keramiky nájdenej pri archeologickom výskume dokazujú, že toto miesto osídlili ľudia už v praveku. Usadili sa tu v neskorej dobe bronzovej a svoje sídliská obohnali priekopou.

Ladislavom Velenie sa v podstate zavŕšil vývoj zámku. Zhodou okolností zdedil po otcovi i po strýkovi (Ján z Boskovic) rozsiahla panstva na južnej i severnej Morave a stal sa tak už v desiatich rokoch druhým najbohatším šľachticom v krajine. V mladosti študoval v Nemecku (Heidelberg), Švajčiarsku (Ženeva) a neskôr aj v Taliansku. Povesť renesančného muža potvrdzovala aktívna znalosť štyroch jazykov (Čeština, Nemčina, Latina a Taliančina). K vtedajším zvyklostiam šľachty patrilo dávať svoju urodzenosť a postavenie patrične najavo, Ladislav nebol žiadnou výnimkou. Preto mu čoskoro začal starý Boskovický zámok byť malý a na mieste bývalého priekopy nechal vybudovať tri krídla nových budov v duchu súdobej rímskej architektúry. Podstatná časť tejto stavby stoja dodnes a patrí k najskvostnejším stavbám svojej doby v strednej Európe.

Projektantom celého diela mohol byť, podľa niektorých bádateľov, Giovanni Maria Filippi, ktorý pôsobil v cisárskych službách na Pražskom hrade (Matejovho brána). Všetky práce viedol ďalší Talian - Giovanni Motally z Bonamonte, ktorý sa vo Třebovej na mnoho rokov usadil a pracoval tu na rôznych zákazkách aj pre mestskú radu. Stavba pravdepodobne prebiehala v rokoch 1611 až 1616, avšak definitívneho dokončenie sa asi Ladislav Velen už nedočkal a dielo bolo zavŕšené až Karolom z Lichtenštejna. Ladislav Velen na svojom panstve v Moravskej Třebovej sústredil rad učencov, umelcov, kamenárov aj alchymistov (napr. ME Bonacina), podporoval vydavateľskú činnosť Jednoty bratskej, financoval rad kultúrnych aktivít a poznal sa aj s JA Komenským, ktorý mu venoval svoju slávnu mapu Moravy. Toto všetko prispelo k tomu, že Moravská Třebová bola pozývaná ako Moravské Atény.

Obdobie rozkvetu však skončilo bitkou na Bielej Hore, Ladislav Velen ako vodca moravských stavov musel emigrovať do Sliezska a všetok jeho majetok bol skonfiškovaný a pripadol do vlastníctva jeho bývalého priateľa Karla z Lichtenštejna.

1270 - prvá písomná zmienka o meste, Boreš z Rýzmburka musel založiť mesto niekedy pred týmto rokom, v tejto dobe existoval na blízkom vrchu hrad (Třebovská hradisko)

1325 - páni z Lipé. Po vymretí rodové vetvy Rýzmburka pripadlo panstvo ako odúmrť Janu Luxemburskému, ten ho ihneď zastavil Janovi Železnému z Lipé.

1365 - mesto aj s panstvom kúpil Jan Jindřich - formulácie zápisu naznačujú, že už stál hrad v meste

1408 - páni z Kunštátu

1422 - kastelán Bock z Kunštátu vydal hrad sliezskemu vojsku

1464 - v zápise panstva Zdeňka z Postupic sa hovorí o hrade v meste Třebová

1485 - kúpil panstvo Ladislav z Boskovic, ktorý svojmu novému sídlu venoval mimoriadnu pozornosť - vykonal mnohé stavebné úpravy, rozšíril východnej palác, vystaval kaplnku

1589 - zdedil panstvo Ladislav Velen zo Žerotína a započal ojedinelú stavbu předzámčí

1611-1620 - postavil mohutnú rozsiahlu trojkrídlové poschodovú budovu s arkádovými ochodze zdobenými bosážou, sokle a parapety zdobia reliéfy polofigur a fantaskních hláv. Uvažuje sa o projekčnej účasti GM Fillipiho, architekta Rudolfa II, ktorý po sprenevere zmizol z Prahy na Moravu. Staviteľom však bol G. Motally z Bonamonne

1628 - Motally po prerušení stavby konfiškáciou pokračuje v diele, ale už pre Lichtenštajnovcov

1634 - sotva dokončenú zámok vydrancovali Švédi

1840 - po požiari bola väčšia časť ranne renesančného (boskovického) zámku strhnutá, zvyšné východné krídlo bolo empírovo opravené

1945 - zoštátnenie zámku

90. leta 20. st. - prevod zámku do vlastníctva mesta, zámok sa začal rekonštruovať a sprístupňovať turistom. V časti zámku je umiestnená aj Mestská knižnica a Základná umelecká škola.

Javoříčko - Javoříčské jaskyne

Javořická:

Javoříčko leží v horskom úžľabí Českomoravskej vysočiny, vzdialené asi 14 km západne od Litovle, Severozápadným smerom preteká dedinou potok Javoříčko, pozdĺž ktorého oboch brehov stáli pôvodné domy. Stáli až do 5. mája 1945 kedy sa krvavou tragédiou zmenil vývoj dediny. Nemecká armáda vypálila a zničila všetko, čo generácia usilovnou rúk postavili a povraždila životy mužov z dediny. Celkovo bolo zastreté 38 mužov, najmladší mal 15 rokov, najstarší 76.

Ženy a deti museli opustiť osadu, dobytok vyhnať zo stajní.

Dnes je v týchto miestach vybudovaný pamätník - pietne miesto tejto hroznej udalosti. Tento pomník je na monolitickom podstavci stojace súsošie šiestich postáv predstavujúcich víťazstvo. Autormi sú sochár Jan Tříska a architekt Miroslav Putna. Pamätník vznikol v roku 1955 a v roku 1978 bol pomník vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Javoříčské JASKYNE: TZ 139

Vo vzdialenosti asi 1 km od osady sa nachádzajú veľmi pekné a na kvaple bohaté jaskyne. Podstatná časť jaskýň bol objavená už v roku 1938, ďalšie partie potom boli postupne objavované predovšetkým v päťdesiatych rokoch. V súčasnej dobe je známe cez 3,5 km chodieb, z ktorých 788 metrov je sprístupnených pre verejnosť. Jaskyňa oplývajú bohatou kvapľovou výzdobou najrôznejších tvarov a farieb - nájdeme tu zaujímavé obrie stalagmity, excentrické krápníčky, slamky či dvojmetrovú "záclonu". Bohatosť výzdoby vyniká v dvoch mohutných priestoroch - Šútovo dómu a dómu Gigantov.