Horská chalupa Maršovka - Horný Maršov

Ak sa vydáte z námestia mierne do kopca síce asfaltovej, ale veľmi hrboľatej, ceste, po krátkej chvíli dôjdete do osady Dolnej Lysečiny. Tá je vstupnou bránou do Krkonošského národného parku. Zmienky o nej sú už v trinástom storočí. Vtedy sa tu výdatne dolovalo. Z Alberíc az Lysečin sú Dolné Lysečiny najosídlenejšie. Po celom údolí sú rozprášené väčšinou typické horské chalúpky. Ľahko ich poznáte podľa malých okienok a bielo natretých pruhov medzi dreveným tmavším obložením, svietiacich ďaleko do kraja. Väčšina z nich teraz slúži ako rekreačná chata, penzión alebo reštaurácia. Len v niektorých z nich trvalo žijú miestni obyvatelia. Na konci Dolných Lysečín máme dve možnosti, buď sa môžeme vydať vpravo do Horných Lysečín pozdĺž Lysečinského potoka, alebo vľavo smerom do Dolných a následne Horných Alberíc.

Akonáhle vstúpite do Horných Lysečín, máte pocit, že sa tu dá ukryť sa pred všetkými problémami a starosťami z veľkomesta. Rozľahlé pastviny, minimálne množstvo chát a absolútny pokoj, z ktorého Vás v lete vyruší iba zurčiaci potok alebo bučiaci dobytok. Po asfaltovej a nakoniec iba spevnenej ceste stúpate nahor a dôjdete až k Lysečinskej búde, ktorá leží na samom konci Horných Lysečín i Horných Alberíc.

Ak by ste sa na konci Dolných Lysečín pri penzióne Zvonička vydali doprava, dôjdete za chvíľku do Dolných Alberíc. V údolí Dolných Alberíc je zástavba, podobne ako v Dolných Lysečinách, hustejšia, jedná sa opäť väčšinou o typické horské stavenia. Cestu aj potok lemujú nádherné rozľahlé pastviny, určené pre hovädzie dobytok.

Pre dva roky tu bolo zaznamenaných 57 trvalo obývaných domov. Dolní Alberice je zároveň názov pre katastrálne územie, ktoré má 3,18 km2. Nachádza sa tu aj lyžiarsky vlek, ktorý je vhodný ako pre začiatočníkov, tak aj skúsenejších lyžiarov. Ideálne pre rodiny s malými deťmi. Nachádza sa v úctyhodnej výške 700-760 metrov nad morom. Vďaka tejto polohe je zjazdovka krásne biela po celú zimu.

Na konci osady stojí za zastavenie bufet, pravdepodobne pôvodná hasičská zbrojnica. Dá sa tu dobre posedieť aj v jej bývalej hasičskej veži. Nápoje tam vraj dostávate v košíku na kladke.

Rýchory sa vypínajú nad Horným Maršovom ako najvýchodnejší výbežok Krkonôš. Dvorský les zvaný tiež Rýchorský prales je prírodne veľmi cenným územím, ktoré spadá do I. a II. zóny KRNAP. Nájdete tu pokrútené kmene starých bukov, Rýchorskú studničku, Rýchorskú kvetnicu, Lysečinské údolie alebo krasové Alberické jaskyne. Medzi bylinami možno objaviť cesnak hadí a medvedí, podbielici alpskú a iné vzácne rastliny. Od roku 1997 tadiaľto vedie náučný chodník Rýchory. Výraznou stavbou na hrebeni je Rýchorská búda s bufetom a vyhliadka Maxovka, na ktorej čoskoro vznikne rozhľadňa s výhľadom na celé východné Krkonoše.

Pôvodne romantický hrádok, vystavaný nad Temným Dolom, ako pamätník grófa Bertholda za na Aichelburgu zomretého v roku 1861. Po roku 1883, kedy panstvo Maršov zakúpila grófka Aloisie Czernin-Morzinová, hrádok začal chátrat1945 a bol takmer chátrat1995. Vďaka Hradnej spoločnosti Aichelburg, ktorá vznikla v roku 2000, bol hrádok obnovený av roku XNUMX sprístupnený verejnosti. K hrádku vedie z Horného Maršova vychádzková trasa Aichelburg, v Temnom Dole prechádza okolo informačného centra Veselý výlet, kde si hostia môžu požičať kľúče a sami si otvoriť hradnú sieň so vstupom do kamennej veže.

Trasa prechádza Horným Maršovom, Temným dolom, úbočím Svetlé hory cez Veľké Tippeltove búdy, Valšovky a Hlušiny do Veľkej Úpy. Na 11 kilometroch je dvadsaťsedem významných miest označených štvorjazyčnými informačnými panelmi. Trasa spája množstvo pamiatok ako maršovský zámok, bielizeň ľanu, krížovú cestu, informačné centrum a galériu Veselý výlet, Dixovu brusiareň dreva, miesto bitky 1778 a potom stúpa k lesnému hrádku Aichelburg.

Honzov potok v Temnom Dole je osada dnes s deviatimi domami, založená drevármi pozvanými na výrub krkonošského pralesa v 16. storočí z alpských krajín rakúskej monarchie. Rýchlo prúdiaci Honzov potok tvoril hranicu medzi Maršovom a cisárskym majetkom. Až v roku 1769 horské lesy východných Krkonôš aj s obcami Veľká a Malá Úpa pripojil k panstvu Jozef Vilibald Schaffgotsch. Honzov potok s cestou potom zostali už len hranicou medzi Horným Maršovom a Temným Dolom, čo pripomína unikátne línie mohutných stromov. Cez osadu Honzov Potok vedie od leta 2009 nenáročný trail k lesnému hrádku Aichelburg.

Od niekdajšej colnice z r. 1844 v Horných Albericiach vedie na hrebeň Colná cesta s obnovenou alejou k turistickému hraničnému prechodu do poľskej obce Niedamirów. Len kúsok pred hranicami stojí na mieste s pekným výhľadom na Sněžku reštaurovaná kultúrna pamiatka stĺpové božie muky so symbolom kalicha. Kúsok od colnice môžete nahliadnuť do najväčšieho Bischofovho lomu, ktorý zásoboval vápencom aj zachovanú kruhovú vápenku pri hlavnej ceste. Pri Bischofovom lome vzniklo na kamennej veži vápenné pece z 19. storočia Múzeum Vápenka ako drevená nadstavba vytvorená tradičnými tesárskymi postupmi pomocou unikátneho vymerania stredovekou metódou modulových kružníc. Stovky fotografií a obrázkov prepája štvorjazyčný text rozvíjajúci Príbeh Alberíc a Lysečin. Deti zabavia interaktívne hry. Kľúče od múzea si hostia požičiavajú v informačnom centre Veselý výlet v Temnom Dole.

Na úbočí Starej hory je v rovnomennej osade súbor ľudovej architektúry a vedie sem Krížová cesta. Krížová cesta má štrnásť kamenných zastavení pozdĺž 680 metrov dlhé a ostro stúpajúce lesné cesty. Od roku 2001 pašijový príbeh Ježiša Krista znázorňujú farebné smaltové obrázky výtvarníka Aleša Lamra. Všetky kamenné kaplnky z roku 1876 boli o sto rokov neskôr rozvalené po prudkom svahu a pôvodné maľby na plechu zničené. Kamenné časti sa podarilo zostaviť v roku 1985. Krížová cesta prechádza okolo obnovenej kaplnky svätej Anny založenej už roku 1752. Na ceste nájdete studničku, ktorá má podľa povestí liečivé účinky. V rokoch 1999 až 2001 miestni ľudia a priatelia galérie a infocentrá Veselý výlet opravili drevený kríž, jednotlivé zastavenia Krížovej cesty, kaplnku sv. Anny aj samotnú cestu. Každoročne sa Krížovou cestou vydáva v nedeľu pred sviatkom Anny 26. júla procesie zakončené bohoslužbou v kaplnke.

Červený kríž na Dlhom hrebeni stojí najmenej od 18. storočia na pomyselnom rozhraní štyroch predtým samostatných obcí. V Temnej Dole, Lysečinách, Malej a Veľkej Úpe horali rozprávali štyri rozdielne príbehy k jeho založeniu, sú tu popísané na informačnom paneli. Pešo, na bicykli aj na lyžiach sem vedie niekoľko trás, za poznanie stojí predovšetkým jeden z najkrajších horských chodníkov Krkonôš Emmina cesta. Na Starej hore nadväzuje na krížovú cestu a pokračuje do Lysečin a Malej Úpy.