Naša camperská svorka opäť neobsedela doma a na jarné prázdniny vyrazila na cesty. Tentoraz smer Poľsko a Čechy. Na cestu vyrazilo päť skalných posádok áut s krycími názvami Behaj, Garzonka, Šumák, Majo a náš Maco. Celá trasa mala 850 km a prešli sme ju za sedem dní. Vyrazili sme v nedeľu okolo štvrtej a cieľom bolo termálne kúpalisko vo Vrbove na východe Slovenska pod Tatrami. Je to podľa odporúčania veľmi príjemné kúpalisko za rozumné ceny. Podľa recenzií preto, že som sa tam nedostal.
1. deň: najazdené 126 km
Dcéra Elizabet mala soplík a kašeľ, takže sme ostatní počkali na parkovisku pred kúpaliskom a čas sme strávili hraním Double. Deti sa patrične vybláznili a následne sme sa presunuli na známe miesto pri Vyšných Ružbách. V minulosti ho navštívil Majo aj Šumák, šli sme teda na istotu lebo už bola tma. Miesto super, ale vonku zima ako v Rusku a fúkal nepríjemný vietor. Zaľahli sme teda do vykúrených áut. Teda až na posádku Šumáka. Kúrenie odmietalo poslušnosť. Hmmm, nasledujúcich sedem nocí sa bude vrčať motorom. 
2. deň: najazdené 241 km
Ráno po prebudení sme si vyhliadli veľmi pekné miesto, kde sme prespali a div sa svet, vyrazili sme na cestu pred desiatou. Posádka Behaja bola prvýkrát naraňajkovaná skôr ako my 
. Neviem, čo sa stalo. Vonku všade námraza av noci bolo -10 stupňov. Čakal nás presun cez zasnežené cesty do Zakamenného. Tu sme si prešli labyrint z ľadu a následne sa zahriali u papagájov. Deti sa tu šli zblázniť radosťou. Spať sme chceli pri termáloch Gorky Potok, ale na mieste, ktoré sme mali vyhliadnuté, vzniká nový kemp a ceny sú tu ako v Taliansku. Noc za auto 30. - €. Termály sme absolvovali deň predtým, takže sme hľadali miesto po ceste až k soľnej bane Wieliczka, ktorá bola ďalším cieľom. Celou cestou sa nám nič nepodarilo nájsť. Dorazili sme až ku bane, ale na miestnych parkoviskách sme nechceli rozkladať oheň a bez neho sa vonku nedalo vydržať. Behaj nakoniec našiel nejakú bočnú cestu a tam sme celý zablatený prespali av noci ešte opekli nad ohňom špekačky.
3. deň: najazdené 63 km
Po raňajkách sme vyrazili na prehliadku bane, kde bol naposledy Leonard ešte v brušku a asi ho to zaujalo lebo päť dní nato sa narodil. Tentoraz si to pozreli aj s Elizabetom naživo. Soľná baňa je krásna a určite stojí za opakovanú návštevu. Po prehliadke sme sa presunuli do Krakova. Tu sme zaparkovali pod hradom Wawel v podzemných garážach a pozreli sme si historické centrum. Elizabet naháňala holuby, prešli sme tržnicu a následne sme sa šli trochu zahriať do zábavného centra kúsok od námestia. Sú tu zrkadlové labyrinty, zrkadlová miestnosť, ktorá vám pokrúti zmysly a virtuálna realita z ktorej sa povraciete. Teda aspoň ja som sa čoskoro pozvracal 
. Deti si to v každom prípade užili. Prespať sme chceli v parku pri jazere, ale bol tu zákaz vjazdu. Cez park4night sme našli stellplatz pri neďalekom jazere v Budzine. Vjazd preveril naše offroad schopnosti, ale miesto to bolo pekné. Deti si večer prezerali jasnú nočnú oblohu a dospelí si v garsónke dali drink. 
4. deň: najazdené 63 km
Ráno nás prebudilo slniečko a pri prechádzke okolo jazera sme podľa ohlodaných stromov zistili, že je to asi raj bobrov. Najbližšia zastávka bol hrad Terczin. Škoda, že bol uzavretý. Deti si odlovili kešku a hrad sme si obišli dookola. Je veľmi pekne zrekonštruovaný. Prespať sme chceli pri kameňolome Wydra pri Javorzne. Je tu potápačská základňa s polygónom, ale bohužiaľ ešte nie je sezóna a je uzavretá. Domáci nám povedal, že tu nemá cez noc strážnika a nemôžeme tu zostať, pretože keby sa niečo stalo, bolo by to na ich zodpovednosť. Odporučil nám neďaleký kemp. Po zavolaní nám vysvetlili, že to ešte nie je kemp, ale že tam môžeme prespať a použiť aj vyhrievané toalety. Zaparkovali sme kúsok od vody a detských ihrísk. Väčšie deti si zahrali basketbal a najmenšie sa vyšantili na šmykľavkách. Slniečko príjemne hrialo. Starší chlapci pripravili pre deti hru, kde museli riešiť hádanky, aby našli poklad, rozumej sladkosti. Večer sme si urobili pod lampou ohník a posedeli pri ňom. Čo viac si priať zadarmo. 
5. deň: najazdené 116 km
Naši ľadové medvede sa ráno vykúpali v studenej vode a potom sme vyrazili do kameňolomu, kde sme chceli pôvodne prespať. Majo sa s nami musel rozlúčiť a vrátil sa na Slovensko, čo bolo Marcusovi veľmi ľúto, ale vynahradíme si to na ďalšom výlete. Slniečko krásne hrialo už druhý deň a kameňolom so zatopenou lávkou bol nádherný. Hralo to tu všetkými farbami. Tobias si to asi chcel natočiť aj spod vody, pretože mu vypadol telefón, ktorý musel z ľadovej vody následne vyberať. Ďalšia zastávka na odporúčanie milých dám, ktoré sa ráno pristavili pri našich autách, sme ešte navštívili Geosferu. Je to geopark, kde sa dočítate niečo o tom, že v týchto miestach bolo morské dno a je tu zaujímavá stena z tŕstia, ktorá sa využívala na ťažbu soli. Zvrchu sa liala slaná voda a tým, že na slnku sa voda odparovala tak soľ tam zostávala. Nič podobné som ešte nevidel, ale Adrian hovoril, že na severe sú oveľa väčšie podobné steny. Boli tu aj železné sochy jašterov a celý areál je veľmi pekne vybudovaný. V ten deň nás ešte čakala dávka kultúry v obrovskom múzeu v Katowiciach. Moderné umenie mi nič nehovorí, ale historické vyobrazenie ako sa vyvolávali filmy alebo Mončiči ma vrátilo do mladých čias . Mišo z Behaja bol dohodnutý na návšteve u kamaráta Dominika a Magdy, ktorých stretli v Grécku. Cestovateľská rodinka nás kráľovsky pohostila a pripravila aj prekvapenie. Horúcu kaďa na záhrade si užili najprv deti a potom aj dospelý. Prespali sme u nich na dvore a Jana konečne v noci nemusela vrčať kvôli kúreniu. Požičali jej elektrický ohrievač do auta. 
6. deň: najazdené 96 km
Ráno skvelé raňajky od Dominika a štart smerom Ostrava. Mali sme tu nejaké neabsolvované atrakcie z predošlej cesty, keď si tu Elizabet zlomila nohu a museli sme ísť predčasne domov. Tentokrát sme si prehliadku vysokopecného okruhu aj s výstupom na vežu vo Vítkoviciach objednali vopred a bolo to zaujímavé. Na veži sa nám aj nohy triasli pri pohľade v akej sme výške na mostíku. Prespali sme v Landek parku, kde sme mali naplánovanú prehliadku dole na ďalší deň. Sezóna ešte nezačala, takže po komunikácii telefónom sme mohli opäť prespať zadarmo. 
Večer povinne ohník a opekačka.
7. deň: najazdené 210 km
O desiatej sme boli nastúpení na prvú prehliadku bane a hlavne časť o záchranárstve bola veľmi zaujímavá. Uvedomil som si, že som asi už dosť starý, keď sa prvý oblek v ktorom som ja začínal pred tridsiatimi rokmi potápať nachádza už v múzeu 
. Deti si preliezli tréningový polygón záchranárov a následná prehliadka bane bola aj niečo nové. Po ceste k autám sme sa zastavili pozrieť stanicu záchrany ohrozených veveričiek a Elizabet pišťala od šťastia pri pohľade na Bielu princeznú. Rýchly obed, rozlúčka s Garzonkou, ktorý vyrážal domov a zvyšné tri autá presun do Koprivnice na prehliadku nákladných áut Tatra. Je to úžasná expozícia a pri pohľade na autá Zigmunda a Hanzelku na titulnej fotke mi skoro vyšla slza. Sú to pre mňa cestovateľské legendy rovnako ako Tatra okolo sveta, ktorá je tu taktiež vystavená. Proste nádherná expozícia, ktorú je možné porovnávať len s návštevou Ferrari v Maranele. Cesta odtiaľ už viedla domov s krátkou zastávkou v Decathlone v Žiline.
Výlet to bol opäť veľmi výživný a ako vždy keď sa stretne naša svorka, tak to bola zábava a zážitky pre deti aj dospelých. Už sa tešíme na ďalšiu cestu. 
Ďalšie články a cestopisy od Nora tu
Komentáre
Pridať komentár