Covid šialenstvo pokračuje úspešne druhý rok a v opatreniach sa podľa mňa nevyzná ani ten, kto je vymýšľa. Asi je to cieľom :)). Po skúsenosti z minulého roka, kedy sme bez problémov precestovali celý Balkán viem, že pri mori by sme boli v pokoji, ale ten cirkus po návrate na Slovensko mi za to nestojí. Zmysluplnosť opatrení a možnosť predvídať situáciu je nulová, takže pre nás z toho vyplýva, že zostávame poznávať Slovensko a budeme nadväzovať na predošlé cesty po východnom, strednom a západnom Slovenskom. Tentoraz sme si vybrali regióny Turiec, Horné a Dolné Nitru.
Na cestu sme vyrazili v piatok po práci a prvou zastávkou bol opustený vlakový tunel pri obci Kraľovany. Okolo tohto miesta prechádzam minimálne raz týždenne asi ako polovica Slovákov, ktorý absolvujú sťahovanie obyvateľov, každý víkend. Nachádza sa medzi Kraľovany a zákrutou s odpočívadlami pred Šútovo. Vstup do nej je zarastený stromami a vyzerá to tu trochu desivo. Vošli sme len pár metrov a ďalej sa Leonard bál, takže sme pokračovali ku streč. Po ceste sme sa ešte zastavili pri jazierku, kde chodia trénovať vojaci, ale teraz tu sedelo veľa rybárov. Pri Strečne sme sa kompou presunuli na druhú stranu Váhu. Na kopci sa nachádza pri Nezbudská Lúčka reštaurácie Panoráma, kde to už roky budujú a rozširujú 
. Prvýkrát sme tu boli, keď sme sa túlali po okolí Rajca. Raz napíšem aj tom 
. Aktuálne sa tu nachádza nová zábavka pre deti. Je jej rozprávkový les, kde sú rôzne postavičky zo známych rozprávok zakomponované pekne do terénu kopca. Celá prechádzka je tak na pol hodiny a dá sa absolvovať aj s kočíkom. Na to, že na slovenskom každá atrakcie stojí toľko ako v Nemecku sme si už zvykli. Každopádne deťom sa páčilo aj keď Elizabet sa zľakla, keď začali spievať krokodílmi 
. Kúsok odtiaľ sa nachádza Asfaltové jazero, ktoré vzniklo ťažbou asfaltu v týchto miestach a pozostatky toho je vidieť na skalách po ktorých v teplých mesiacoch ešte vyteká asfalt do jazera. Kúpanie sa neodporúča kvôli spodným prúdom. Miesto sa nám veľmi páčilo, tak sme tu strávili noc. Západ slnka tu bol nádherný a mamina sa hneď musela fotiť. Fotky sú nepublikovateľné .. 
Ráno bolo teplo, takže voľba bola jasná. Kúpalisko vo Vrútkach 
. Je to miesto, kde zastavil čas a našťastie aj ceny. Jediné čo tu deťom chýbalo boli tobogány, ale inak sme tu strávili celý deň. Popoludní sme sa presunuli do Belianskej doliny. Chceli sme si ísť pozrieť vodopád, ale v polovici doliny je zákaz vjazdu a po celom dni na slnku sa nám 8km šliapať nechcelo. Uložili sme sa spať pod hrádzou Belianske potoka, kde bol príjemný chládok.
Ráno sme sa vybrali smer Gaderská dolina. Po ceste sme sa zastavili pri rozhľadne na Brotnici odkiaľ sú nádherné výhľady na okolie. Kúsok odtiaľ je aj cesta ku zrúcanine hradu Blatnica. Aj táto zrúcanina rovnako ako ďalšie na slovenskom sa rekonštruuje, ale zatiaľ tu nie je moc čo vidieť. Zaujímavý je pohľad do Gaderskej doliny. Po príchode do Blatnice, kde sa nachádza vstup do doliny začalo mrholiť. Vozíme so sebou jednu elektrickú kolobežku, druhú sme si požičali v miestnej požičovni a vyrazili sme na koniec doliny k Čertovej bráne. Vedie sem asfaltová cesta a taká turistika sa mi určite páči viac než s Elizabet na ramenách 
. Cestou späť nás chytil celkom silný dážď, takže sme sa vrátili mokrý ako myš, ale výlet to bol pekný. Keďže pršalo, tak sme sa rozhodli presunúť do Bojníc. Po ceste sme sa zastavili pri vodnej nádrži v Kanianka. Bolo škaredo a miesto na spanie sme tu nenašli. Pri studničke vedľa futbalového štadióna v Bojniciach sme doplnili vodu a šli sme pozrieť kúpele Bojnice. Keď sme dorazili k baštou pri prameni, tak nás privítalo staveniska nového hotela a pršalo. Jediná možnosť, kde sa zašiť bola Detk interiérové ihrisko. Zostali sme tu asi dve hodinky a začali sme hľadať miesto na prespanie. V Bojniciach sú všetky parkoviská platené, alebo je na ne zákaz vjazdu. Našli sme nakoniec miesto pri rieke. V noci nás dobehla brutálny búrky s bleskami, takže som sa moc nevyspal. 
Po prebudení všade blato a karavan Maco po výjazde od rieky vyzeral ako plnokrvný offroad. Toto mám tak rád. Slniečko začalo presvitať a my sme sa vybrali na vyhliadku Čajka v oblakoch. Nebol tu nikto. Zaparkovali sme na platenom parkovisku, na slovenské sú parkoviská najväčšie biznis. Okolo vyhliadky je pekný detský park, kde sa piskot vyblbli a ja si vybehol aj na vyhliadku za 10 € na osobu. Keď si v Bojniciach, tak je zámok alebo ZOO povinná jazda. Takže ZOO. Urobili sme pár fotiek, ktoré ešte nikto nemá a nakúpili kraviny v stánkoch pri východe zo ZOO. Toto mám tak rád. Počasie bolo stále všelijaké, rozhodli sme sa ísť pozrieť k vodnej nádrži v Nitrianske Rudno. Cesta sem bola krásna a výhľady úžasné. Miesto na spanie by sme pri nádrži našli a je tu aj kemp, ale všade tu bolo veľa rybárov a veľmi sa nám tu nepáčilo. OK, pokračujeme ďalej smer Bojná. Po ceste som obajvil odbočku k nejakej nádrži v Tesař. Obišli sme ju dookola a na konci našli nejaký zašitý detský tábor. Okolo nádrže opäť samý rybár, ale pekné miesto na prespanie sme našli pod hrádzou a užívali sme si návrat v čase. Miestne deti sa hrali na hrádzi, skákali do vody zo stavidiel a jazdili na Babetách po lúke. Proste svet bez zákazov a to mám tak rád. 
Ráno sme doplnili zásoby vody z miestneho prameňa. Podľa domáceho rybárov vraj z neho svaly rastú aj keď je rovnako možné, že sa rovno Poser .... 
Nestalo sa ani jedno. V Tesároch sme si chceli pozrieť miestny zámok, ale bolo zamknuté ... asi už pár rokov. Nádhernú prašnou cestou okolo polí s pšenicou sme sa presunuli k ranči pod Babice, kde je reštaurácia a ZOO. Pekné miesto a vyžitie pre deti na celý deň. Jediné čo mi vadilo boli zákazy. Všade, kde sme sa pozrel. V Austrálii nájdete nápis "choďte bosí po tráve, objímajte stromy a milujte prírodu" u nás nájdete "prísny zákaz, dodržujte odstup, ste pod kamerami". Čo k tomu dodať, máme čo si zaslúžime. Kúsok od Bojná je aj starodávne nálezisko Slovanské kulúry, ale Elizabet nám po obede v reštiky zaspala. Obed teda nič moc a cena vysoká. Po ceste sme odbočili k Čertovej peci, čo je v podstate priechodná skala kúsok od parkoviska. Majú tu aj nejaké kozy, prasiatka, jelene a reštauráciu. Po všetkej zveri sa mi zachcelo trochu kultúry, takže som zamieril do Oponice, kde je zrekonštruovaný kláštor s krásnym parkom. Slúži momentálne ako hotel, ale je tu nádherná zrekonštruovaná knižnica s viac ako 10.000 knihami a pán čo robí výklad vám veľmi zaujímavo vysvetlí históriu miestneho panstva aj pomery v akých sa kedysi žilo. Odfotila som si tu aj "PCR" test z roku 1930. Netrvalo to ani 90 rokov a história sa opakuje. Určite odporúčam absolvovať túto prehliadku. Moja mamina bola so sestrou a synovcom v tej dobe tiež na ceste po slovenských. Spojili sme sa s nimi a po nákupe v Nitre sme dorazili za nimi na Rajskú pláž pri rieke Váh. Keď si odmyslíte to, že to je rieka, ktorá tečie aj cez moje rodné mesto, tak to tam vyzerá ako pri mori. Žltý jemný piesok, voda teplá a naši si našli svoju vlastnú súkromnú pláž 
. Vykúpali sme sa a rozhodli zostať cez noc cez varovanie, že tu je milión komárov. Hmm. Večer o desiatej bolo v aute 29 stupňov a vonku sa konal odber krvi v takej miere, že sme museli utiecť a presunúť sa k Hurbanove na štrkovisko Bohatá, kde bolo o niečo chladnejšie, lebo tu fúkalo a hlavne tu neboli komáre.
Po prebudení okolo nás opäť plno rybárov. Mám pocit, že počas korony si každý centimeter brehu pri vode privlastnil nejaký rybár. Nikto nám nič nepovedal, ale cítim sa v spoločnosti tichých bláznov trochu nesvoj. Možno to bude tým, že som potápač a ryby radšej vidím pod vodou, Ney na háčiku. V Hurbanove je známa hvezdáreň kde sme absolvovali prehliadku, ktorá mi nič nedala. Boli tam aj sestra s maminou a im sa to páčilo, takže ja asi nie som správna merná jednotka. Mňa vesmír veľmi zaujíma a veľa o ňom čítam a pozerám. Jediné zaujímavé bolo pre mňa rozprávanie o histórii. No nic, ja som čakal viac. Obed sme si dali v kostole cez cestu, kde sme sa veľmi dobre najedli za nízke ceny s príjemnou obsluhou. Určite odporúčam. Pôvodný plán sa nám trochu zmien il kvôli dažďu v Prievidzi a komárom pri Váhu. Zamieril som smerom na Dudince, kde sme si dali zastávku na kúpalisku v Santovke. Veľmi príjemné malé kúpalisko a deti mali detský bazén len pre seba. Je tu vytvorený aj turecký mini Pamukkale s malými Kadane. Zahrali sme si aj pingpong na stole, ktorý tu je len tak postavený is raketami a loptičky. Čuduj sa svete, neplatí sa zato a nikto tie rakety neukradne ... 
Prespali sme kúsok od detského ihriska a prameňa Santovka, ktorý bol kedysi vyhlásenou minerálkou predávanou do celého sveta.
Ďalší deň som mal v pláne zastaviť pri atómovej elektrárne v Mochovciach. Je tam Energoland vedecké centrum, kde vám ukážu ako vzniká a funguje energie. Predpokladal som, že to bude niečo ako Vidacentrum v Brne, kde sa nám veľmi páčilo. Bohužiaľ do Energolandu treba objednať vopred a prvý voľný termín bol o týždeň. Cesta teda smerovala k Vartovce v Krupine. Je to vyhliadková veža ktorá tu už stojí pár storočí. Teda táto je zrekonštruovaná, ale je odtiaľ krásny výhľad a dostanete sa k nej autom. V Krupine sú aj Tureckej studne, čo sú ... vlastne presne nevie čo to je, ale vyzerá to ako obydlia v skalách, ktorých je v okolí veľa. Tie sme si prezreli počas minuloročnej cesty po strednom Slovenskom s našou svorkou. Kaštieľ vo Svetom Antone my odporúčali Vicco ľudí a teraz sme na to mali čas, takže sme sa sem vybrali. Kaštieľ je krásny a zvnútra pekne zariadený. Otravný "sprievodcovia" ktorý vás nesprevádza ao histórii vám nič nepovedia sa mi už tak nepáčili 
. Do zámku vás pustí len v malých skupinách. Rozumej, šli sme dovnútra sami ako rodina. Na rúško, ktoré som mal pod nosom ma celú dobu niekto upozorňoval. Neviem čím nakazím tie krásne zdobené nábytky alebo vypchaté zvieratá. Keby som bol chorý, tak ležím doma v posteli a nebehám po zámkov. Škoda sa rozčuľovať. U Zvolena sa cez víkend konal Sport & Music fest, kde sme boli zaregistrovaný na volejbalový turnaj na tráve. My sme sem dorazili už vo štvrtok večer a perfektné majiteľka Janka nám dovolila prespať na lúke za volejbalovými kurty . Zvyšok tímu aj s rodinami dorazil v piatok a celý víkend sme si užili v super partií pri športe a zábave. Detská si odbehli "Sparťana", my sme si prezreli turnaj v beach volejbale, kde sa zišli špičkový Slovenskom beach volejbalisti. Večer sme sa zabavili s Elán revival a krásne fotky nám urobil kamarát Mario. Počas celého víkendu sa striedalo horúco s búrkami, ale našu náladu to nepokazilo a nakoniec sme skončili v turnaji ako druhý ..
Komentáre
Pridať komentár