Prišli štyri dni voľna a doma nás viac nikto neudrží. Vyrazili sme kam nám to dovoľujú nezmyselné Covid opatrenia. Naša svorka, ktorá vlani prešla celé Slovensko a rozrástla sa o francúzsku leštenku Renault Trafic sa zdvíhacie strechou. Kruh sa uzavrel a detí pribudlo, takže je zase veselšie .. 
prvý deň sme začali v Liptovských Sliači, kde sme si najprv prešli rally trasu, ktorá sa tu jazdí a následne zaparkovali na noc pri Sliačanská travertínu. Je to krásne miesto na konci dediny, kde vyviera Medokýš. Po zaparkovaní v kruhovej zostave sme vyrazili na prechádzku k domu na strome, ktorý je z diaľky vidieť. Stretli sme aj domácich s koňom, ktorého si deti mohli pohladiť. Prechádzka to bola krátka cca.3km, takže sme s cieľom unaviť deti vyhlásili futbalový zápas. Rodičia sme unavili ako sa patrí, deti samozrejme nie. 
Večer sme si urobili ohník a ugrilovali nejaké mäso, pretože bol veľký piatok. Teda presnejšie, mäso som urobi, lebo drevo čo sme našli bolo mokré ..
druhý deň ráno sme sa zobudili pri snežení a začínajúcim dažďu. Naraňajkovali sme sa a vyrazili smer Bešeňová. Po ceste sme sa zastavili na Kozom vŕšku doplniť nejaké potraviny. Ulovili sme si KESKO pri travertínové skale nad Bešeňovej a vyrazili smerom nahor. Cesta je tu veľmi strmá a v lesíku aj poriadne rozbitá. Naša "Californie" tam vyšla, ale pršalo a francúzske leštenky veľa kĺzali. Škoda, je tu krásne miesto s čarovným stromom. Otočili sme to a museli ísť do Kalamien po asfaltke. Taká nuda. V Kalamenoch chlapi s deťmi rovno vybehli k termálnemu jazierku a po kúpeli za padajúceho snehu sme sa vybrali na prechádzku smerom k Liptovskom hradu. Cesta bola rozblatená a my sme vyzerali ako diviaky, takže sme to radšej vzdali s tým, že ak bude zajtra lepšie počasie, tak to ešte skúsime. Večer opäť Opekačka pri autách a následné sušenie uterákov pri ohni ..
Ďalšie kempovanie na divoko a stretnutie s políciou
Po ďalšej studenej noci toho mala posádka leštenky dosť. My ostatní máme nezávislé kúrenie, ale je úpravy auta ešte čakajú. Podarilo sa mi síce opraviť plynový ohrievač, ktorý som im požičal, ale v noci boli teploty pod nulou. Nakoniec sa rozhodli, že ešte absolvujú cestu s nami a večer sa uvidí, či ešte prespí, alebo pôjdu domov. Ráno bolo sychravo, čo naše deti neodradilo a išli do jazierka, tentoraz sami. Po raňajkách sme sa vybrali smerom cez Lúčky, kde sme sa zastavili pri vodopáde. Cesta ďalej viedla krásnou krajinou až na Posádku na Orave. Po ceste sme doplnili vodu v studničke pri ceste. Tu sme to otočili smerom na Malatiná a ľutovali, že všetko bolo rozblatené po daždi. Sú tu krásne miesta kde by sa dalo prespať. Tentoraz sme prešli cestou až ku Liptovskej Mare a zakotvili sme pri kostolíku. Priehrada Mara bola poriadne vypustená, ale Michal a Ivan si išli aj tak zaplávať. Naobedovali sme sa a vyrazili smerom na keltskú usadlosť Havránok. Majo tu kedysi robil sprievodcu, takže sme to mali aj s výkladom. Je to veľmi pekné miesto a výhľady stoja zato. U priehrady Mara fúkal nepríjemný vietor, ktorý nás vyhnal z tohto miesta. Rozhodli sme sa ísť prespať ku Vlkolínci. Tu sme sa na lúke pozreli na západ slnka a deti našli ďalšie cache pri kostole. Následne nás odtiaľto vyhnal nejaký domáci poľovník. Vytáča ma do nepríčetnosti, keď sa niekto chová akoby mu patril svet. Stáli sme na mestských pozemkoch. Platím dane mestu i štátu a nemôžem ani prespať s deťmi v prírode. Kam speje tento šialený svet. Spomenul som si, že kamarát má pozemok pri Liptovskej osady na peknom mieste. Napísal som mu či tam môžeme prespať. Bez problémov chlapci, bola odpoveď. Deti večer videli na oblohe UFO, takže zaspávali plný zážitkov. 
V noci nám na dvere klopali policajti, že čo tu robíme. Správali sa veľmi slušne a my sme im slušne vysvetlili, že máme zvolenie majiteľa pozemku a ukázal som im sms, ktoré som si s ním vymenil. Chvíľu sme sa ešte porozprávali o tom ako sme vzali deti aspoň trochu na vzduch, keď už je všetko pozatvárané a poďakovali, že nás strážia. Popriali dobrú noc a odišli. Takto si predstavujem prácu polície ..
Noc bola prazivá, mínus 7 stupňov. Boli sme ráno zvedavý ako noc prežila posádka Renaultu a oni, že dnes to bola pohoda. Tak neviem, asi sa im pokazil termostaty v tele, pretože túto noc som cítil chlad aj ja a to mám nezávislé kúrenie. 
Po raňajkách sme vyrazili na neďalekú vyhliadku z ktorej je krásny výhľad na celú Liptovskú osadu. Po návrate k autám sa s nami rozlúčila posádka francúzskej leštěnky a vyrazili domov. Do našej partie výborne zapadli a určite to nebola posledná spoločná cesta. Naša "výprava" ešte pokračovala k Ferrate Dve veže, čo nám deti obkecali, lebo je to do poriadneho kopca. 
Holky zatiaľ navarili obed.
Presunuli sme sa na kávu do doliny Hlavačka, kde sme stretli veľmi milého poľovníkov, ktorý deťom rozprával pár zážitkov o tom aké tu žijú zvieratá a ako sa k nim správať. Takto si predstavujem človeka, ktorý sa stará o prírodu a nie ten čo nás vyhodil z lúky nad Vlkolínci. Hold stále je to o ľuďoch. Po káve sme sa rozlúčili a vyrazili domov. Za štyri dni sme toho zažili pomerne veľa a deti sa pýtali kedy ideme zase, takže účel cesty splnený ...
Komentáre
Pridať komentár