Už niekoľko rokov sa pohrávam s myšlienkou vyraziť k Baltskému moru na sever a toho roku k tomu došlo. Poľsko sme už navštívili aj v minulosti a vždy sme sa tu príjemne zabavili. Teploty pri Baltskom mori sú pre nás veľmi príjemné. Cez deň 25 stupňov av noci cca 17 stupňov. Turisti okrem domácich, takmer žiadny, ceny nižšie ako na slovenských a služby lepšie ako na slovenskom. Ale poďme po poriadku .. 
Vyrazili sme v piatok po práci a cieľom bolo presunúť sa čo najďalej smerom do Gdanska. Diaľnice v Poľsku sa stále budujú a kolóny sú národným športom Poliakov. Výhoda rozostavaných diaľnic je v tom, že ak sa diaľnice opravuje alebo nie je dostavaná, tak za ňu nemusíte platiť. Na slovenskom by sme podľa tohto kľúča, nemuseli platiť za žiadnu cestu . Do mesta Lodž sme dorazili v noci po utrápené ceste v kolónach pred Lodžou nakoľko je tu zoužení do jedného pruhu. Prespali sme neďaleko ZOO. 
V noci tu nebol nikto a ráno sa začalo zbiehať veľa áut. Netušili sme čo sa deje. Podľa mňa si chodia ráno do neďalekého parku zabehať polovica mesta. Ľudia sa tu spoločne stretnú, rozprávajú sa a organizovane spoločne behajú starý, mladý, rodičia s kočíkmi i deti. Super pohľad vidieť toľko športujúcich ľudí pohromade. Po raňajkách sme sa vybrali k nákupnému stredisku Manufaktúra v starom meste. Chceli sme tu navštíviť Experimentárium. Je to vedecké centrum pre deti kde si vyskúša fyziku v praxi. Po ceste do Slovinska sme navštívili dve taká centrá a tak sme sa tešili na to, ako nás prekvapí Poľsko. Prekvapilo nás v prvom rade prevedení nákupného centra. Celé je vybudované z tehál a uprostred strediska je plážové ihrisko na volejbal a množstva vodotrisků. Neviem či som videl vkusnejšie urobené nákupné centrum. Experimentárium sa nedalo porovnávať s Vida centrom alebo Techmania, ale bolo to celkom zaujímavé. Atrakcie v Poľsku vás nezrujnuje, takže určite odporúčam navštíviť, ak máte zvedavé deti. Ak skôr hravé, tak hneď vedľa je množstvo prolézaček, alebo lezeckých stien. Kúsok od centra je veľmi pekný palác Karola Poznanskiego kde teraz sídli akademia muziky. Po prehliadke mesta sme vyrazili smer mora. Pred mestom Torun sme sa dostali do ďalších šialených kolón a veľmi nepomohlo ani keď som sa ich pokúšal obísť po vedľajších cestách. Na pláž v Gdansku sme dorazili až večer a pretože parkovisko v Poľsku sa platí zvyčajne od 9: 00-18: 00, tak sme zaparkovali na parkovisku pod stromami, kde stálo aj veľa domácich . Jedného domorodcov som sa opýtal či tú môžem stáť aj keď značka bola hodne mätúce. Povedal, že samozrejme môžem 
. Išli sme sa prejsť na pláž a prekvapilo nás množstvo ľudí všade a more, ktoré nebolo vôbec také studené ako sme čakali. Deti sa za normálne peniaze vybláznili v zábavnom parku.
Ráno u nášho auta zastavili mestský policajti a upozornili nás, že tu nesmieme stáť a že pokuta je 500 zlotých. Povedal som, že som nevedel, že tu nesmiem stáť a, že sa hneď presunieme. Usmial sa, OK, tak sa presuňte a odišli. Celú noc a ešte aj ráno pršalo, tak sme sa rozhodli ísť do centra Gdanska. Piesok bude na pláži aj tak mokrý. Zaparkovali sme opäť v nákupnom centre kúsok od centra mesta. Nákupnom strediskom prechádza riečka a celé to bolo opäť veľmi štýlové. Historické centrum Gdanska je veľmi pekné a niečím mi pripomínalo Prahu a niečím zase Benátky. Spája sa tu stará a Modena architektúra, ale vôbec sa navzájom nenarušujú. Vkusne sa dopĺňajú. V reštaurácií sme si za 25 € pre všetky dali veľmi chutný obed a pretože sa medzitým vyčasilo, vybrali sme sa na pláž ďalej od mesta. Našiel som veľmi pekné miesto v borovicovom lese pri pískovéhoi chodníku cca 100 metrov od mora. Na parkovanie som si teraz dal väčší pozor. V Poľsku nie je ani tak dôležité kde stojíš ako skôr než to ako stojíš. Na tabuliach je nakreslené ako máš stáť. Šikmo alebo kolmo na cestu ale pozdĺžne na ceste je prúser za ktorý si nájdeš topánočku. A ver tomu, že nájdeš lebo mestský policajti sa tu točí stále 
. Na prvý pohľad nezmysel začne dávať zmysel keď začneš vnímať to množstvo áut, ktoré tu sú. Cesta nesmie byť zúžená parkujúce autom pozdĺž, aby sa dalo prejsť a to má zmysel. Pláž ktorú sme našli bola krásna, stromy sú tu borovice alebo brezy. Celé to pôsobí nezvyčajne, ale veľmi pekne. Jedna obrovská výhoda je, že sa na more pozeráte smerom na sever a tým pádom vám stromy od juhu robia pekný tieň. V podstate ho tu veľmi nepotrebujete, pretože problém pri Balte nie je slnko ale vietor. Domorodci nenosí na pláž slnečníky, ale veterné paravány, ktoré postaví do Učka aby na ne nefúkalo. Proste iný mrav. Na pláži sme si zahrali volejbal, ten tu hrá každý. Oslovili nás i Ukrajinci, ktorý tu boli, či si s nimi nezahrá. Opitý ako rusi, ale zábavný ... 
Prespali sme v lesíku.
Dopoludnia strávime na pláži a potom sme vyrazili smerom k trojmestie Gdans-Sopot-Gdinji. V lesíku sme sa ešte prechádzali a žmurkli na zvyšky obranných bunkrov, ktoré nájdete všade na pobreží. Mesto Sopot je v podstate Baltická Makarská. Je tu množstvo ľudí a najdlhšia drevené mólo. Z móla štartuje aj speed boat, ktorý vás povozí rovnako ako horská dráha. S Leonardom sme si to parádne užili za 15 € dohromady. Holky zostali na brehu. Mesto Gdinji na mňa pôsobí veľmi chaotickým dojmom. Mieša sa tu moderné mrakodrapy sa socialistickými paneláky, novšie vojnová loď stojí vedľa staršej plachetnica, prístav pôsobí silne priemyselne. No nic, v tomto meste sa najlepšie zabavili deti robením blbiny pred zábavným parkom s kolotoči. Potrebovali sme odtiaľto odísť a nájsť miesto na prespanie. Zvolil som mestečko Rewa. Na mape bol cíp pláže čo zabiehal do mora. Miesto je to pekné len je tu ľudí ako nakakáno, takže sme to otočili do mestečka Mechelinky . Našli sme parkovisko, kde už stáli štyri campervan / obytňáky hneď vedľa pláže. V Poľsku je takmer na každom parkovisku WC a platí sa len počas dňa. Deti si večer pohrali v detskom parku a Leonard sa zoznámil s chlapcom z vedľajšieho obytňáku. 
Po krátkom vykúpaní sme sa vydali na cestu k piesočným dunám pri meste Leba. Cesta nezáživné a dlhá cca 1,5hod, ktorú sme zakončili úplne netradične kolónami pred parkoviskom, ktoré viedlo k dunám. Musím uznať, že aj taký nápor áut ako tu, dokážu Poliaci zvládať a organizácie parkovisko je zvládnutá. Každopádne na kolóny si napríklad zvyknúť. Pre vstup do národného parku zaplatíte pár korún, ale keď sa vám nechce šliapať tri kilometre s Elizabet na ramenách, tak za elektrický autobus si už priplatíte. Nemilé prekvapenie bolo, keď nás autobus vyložil a pred nami ešte ďalšie dva kilometre. Prechádzka je to príjemná, ale určite by som ju šiel radšej bikom. Elektrická kolobežka, ktorú sme mali v aute tu nie je povolená. Táto atrakcia patrí k tým masovejšom, každopádne stojí zato. Odporúčam prísť neskôr popoludní na bájku, to je tu menej ľudí 
. Duna je obrovská a siaha až do mora. Deti sa na tomto veľkom pieskovisku vybláznili. Po vyčíňanie sa presúvame do mesta Leba a nachádzame parkovisko s WC, kde sa dalo parkovať 24 hodín za 35 zlotých . Večer sme si dali na bielej piesočnatej pláži fantastické gofry a krátko prešli mestečko plné ľudí, pretože nás vyhnal dážď, ktorý trval celú noc.
Ráno nás dážď na pláž nepustil, lístok za parkovné zaplatený do 18.00 večera šiestej som nechal domácemu a tak sme vyrazili smerom k polostrovu Hel. Po ceste sem som si všimol nejakú farmu tak sme sa pri nej zastavili. Strávili sme tu veľmi príjemné tri hodiny. Všetky zábavky pre deti veľmi štýlovo vybudované vo farmárskom štýle. Pokiaľ tu budete, tak určite odporúčam pre rodinu s deťmi. Stratiť sa v bludisku z kukurice, alebo zahrať minigolf futbalovými lopte je jednoducho zábava . Pred polostrovom Hel je kruháči, kde je potreba obrniť sa trpezlivosťou. Celým polostrovom vedie len jedna cesta, koľajnice a cyklotrasa. Určite odporúčam čokoľvek len nie cestu pre auto. Na konci sme dorazili do mestečka Hel ktoré nás nenadchlo. Strávili sme nejaký čas na opustenej pláži bez vetra, Na opačnej strane polostrova naopak brutálne fúka a je to tu raj pre kitery a surfistov. Cesta späť je peklo ako naznačuje názov polostrova. 12 km sme šli tri hodiny. UUUUF 
. V noci konečne dorazíme na naše známe miesto v lesíku.
Pol dňa na pláži a presun do kempu 69 Orliniek. Strávili sme tu dve noci a kemp môžem len odporučiť. Čistý, množstvo tieňa pod stromami a veľa vyžitie aj pre deti. Večerné pokoj nastal o 22:00 ako mávnutím prútika čo som teda ešte nezažil. Väčšinou je to stále nejaké hulákanie do rána. To celé za 17 € za všetky na noc. Na pláž je to päť minút a po ceste opäť výborné gofry a zmrzlina za pár euro. Na pláži sme sa cez volejbal zoznámili s Tomášom a jeho synom. Boli v rovnakom kempe a večer prišli k nášmu autu aj na pár pohárov našej a ich pálenky. Tento match skončil remízou.
Po dvoch nociach sme sa vybrali smerom domov. Mali sme v pláne ešte dve zastávky. Prvé boli plavebné kanály a unikátny systém prekonávanie výškových rozdielov pomocou vláčikov na ktorej si nabehnú lode. Technicky perfektné riešenie. Pred pár rokmi sme sa bol plaviť na Baťovom kanáli a viem ako fungujú plavebnej komory, ale tento systém je ešte sofistikovanejšie. Ďalšou zastávkou bol najväčší tehlový hrad v meste Malbork. Prezreli sme si ho len zhora pretože nás tlačil čas. Musel som kalkulovať s kolónami. Cesta 750 km na Slovensko trvala 11 hodín a to aj napriek tomu, že som niektoré kolóny obchádzal bočnými cestami. Prespali sme v Námestove pretože ma zmohla únava. Leonardovi som navyše sľúbil návštevu Kinderland. Je to fantastický detský raj so všetkým čo si viete predstaviť od trampolín, cez lezecké steny, preliezky, 5D kino a bowling až po výborné jedlo. Strávili sme tu tri hodiny samozrejme už za Česko-slovenská ceny ... 
Výlet to bol v našom poňatí kratšie, ale pomerne výživný. Poľsko nás nesklamalo a určite ho môžem len odporučiť a to aj vzhľadom k našim predošlému zážitkom, ktoré sme tu už v minulosti prežili.
Ďalšie články a cestopisy od Nora tu
Komentáre
Pridať komentár