Za mesiac sa chystáme do Albánska a rozhodol som sa trochu posilniť našu bezpečnosť. Ako som písal auto má dobre vymyslené zabezpečenia, ale opatrnosti nie je nikdy dosť. Vylepšil som bezpečnosť v troch úrovniach. Odstrašiť zlodeja, skomplikovať mu krádež a byť o všetkom upozornený ak nie som v aute.
Som technofil a nehanbím sa za to. :-). Vždy som mal rád multifunkčné zariadenie a smartphone je pre mňa úžasný vynález aj keď telefonovanie je to posledné čo ma na ňom zaujíma. Snažím sa ho vyťažiť na maximum a nižšie sa pokúsim popísať na čo všetko mne slúži v súvislosti s cestovaním.
Niektoré výlety sme absolvovali letecky, ale ani tam sme nesedeli na jednom mieste takže aspoň v skratke čo stojí za pozretie na Kréte. Ubytovaný sme boli na severnom pobreží neďaleko hlavného mesta Heraklionu. Hotel slušný, ale nič z čoho by človek sadol na zadok. Kupovali sme to v last minute, a pretože nám išlo o poznanie ostrova tak bolo v podstate jedno ako vyzerá.
Som realista takže svet v ktorom žijem nevidím ružovo ani čierno. Každý cestovateľ má trochu posunuté meradlo tolerancie rizika, pretože inak by nemohol vyrážať na cesty do neznáma bez obáv o pokojný spánok. Neuvedomoval som si to pokiaľ nezačali naše cesty komentovať naši známi i neznámi. Vraj či sa nebojíme spať niekde prostred lesa alebo na opustenom mieste.
Do Toskánska sme sa chystali už minulý rok, ale pracovné povinnosti posunuli náš odchod až na koniec septembra čo už je veľká pravdepodobnosť, že si dovolenku užijete len spod dáždnika. Presunuli sme to teda na tento rok a dobre sme urobili, pretože sa prvýkrát na našu cestu k nám pridalo aj ďalšie auto, takže bolo veselšie a aj Leonard mal kamarátov, ktorý mu konečne rozumeli.
Pre veľký úspech poslednej návštevy Čiernej Hory sme sa rozhodli sa sem vrátiť tentoraz aj s Leonardom na Mercedese Rozhodli sme sa pozrieť všetky pláže Čiernej hory. Vyrazili sme smer Visoko v Bosne a Hercegovine pretože sme sa chceli pozrieť ako pokračujú práce na najväčšej pyramíde na svete. Pyramíde Slnka.
Cesta po Sardínii začala v prístave Santa Teresa kde sme sa preplavili z Bonifacia na Korzike. Mestečko vcelku pekné ale ničím výnimočné a na mape nás zaujal výbežok blízkosti s názvom Capo Tesla. Nehľadiac na to že sa mi páči práca Nikolu Teslu vyzeralo to zaujímavo. Keď sme dorazili na koniec cesty tak nám toto miesto vyrazilo dych.
Táto cesta mala pôvodne začať autovlaky z Viedne do Livorna, ale na poslednú chvíľu nám oznámili že máme príliš vysoké auto aj keď sme sa asi mesiac predtým informovali či to nebude problém a nebol ... čo už.
Albánsko nám na jar veľmi nevyšlo a v lete sa nám narodila princezná Elizabet. Jej druhý mesiac života sme sa rozhodli osláviť pri mory, podľa vzoru Leonard, ktorý svoju prvú cestu k moru absolvoval tiež v dvoch mesiacoch. Pri Leonardovi to bolo v prenajatom apartmáne, ale Elizabet čakalo spanie v aute. Je pravda, že sme pri Leonardovi ešte mali Mici, ktorá nebola tak komfortný ako Mercedes.
Nie každá cesta musí bezpodmienečne viesť za hranice Československa. Naše krajiny sú krásne a určite je tu čo obdivovať. Náš malý Leonard mal deväť mesiacov ao mesiac sme sa s ním chystali na jeho prvú dlhšiu cestu v našej Mici. Chceli sme si najprv otestovať ako to bude on znášať a my zvládať, takže sme sa vybrali na víkend po severných Čechách.