Názov Cerová vrchovina je asi mnohých českým, ale nielen českým turistom neznámy. Niektorí možno matne tuší, kde by ju bolo potrebné hľadať na mape, ale nejaké podrobnosti k danému regiónu si vybaví asi len skutoční znalci Slovenska. Pritom je Cerová vrchovina prekrásnym prírodným rajom, oblastí vhodnú na potulkám prírodou, pre turistov, cykloturistov, rodinné výlety.
Cerová vrchovina, prírodné pomery
Jej jedinečnosť dokazuje aj to, že v roku 1989 bola vyhlásená Chránenou krajinnou oblasťou o rozlohe necelých 163 km2. Pohorie musíme hľadať juhovýchodne od miest Lučenec resp. Fiľakovo na hraniciach s Maďarskom.
Cerová vrchovina je cele vulkanického pôvodu a je najmladším pohorím na slovenskom starým púhych 2 - 6 miliónov rokov. Vznikalo totiž až počas treťohôr.
Stopy po vulkanickej činnosti tu nájdeme na početných miestach, spomeňme len vrcholy na ktorej stojí zrúcaniny hradov Šomoška a Hajnáčka. Tu pôdne odkrýva odkryli vulkanickej horniny, ktoré jasne dokazujú pôvod celej oblasti. Avšak nie sú tu len vulkanickej horniny; žeravá magma si prerazila cestu pieskovcovým príkrovom, takže je jasné, že tu nájdeme aj iné horniny.
Cerová vrchovina, geomorfologické členenie
Cerová vrchovina, ktorý je ohraničená Juhoslovenská kotlina, patrí do Matransko - Slanské oblasti, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a provincie Západné Karpaty.
Cerová vrchovina sa delí na päť geomorfologických podcelkov. Ide o nasledovné častí: Mučínska vrchovina, Fiľakovská brázda, Hajnáčska vrchovina, Petrovská vrchovina a Bučenská vrchovina. Tie sa potom ešte ďalej delia na niekoľko ďalších okrskov.
Cerová vrchovina, príroda a klíma
Ale prečo sa Cerová vrchovina vlastne volá Cerová? Za svoj názov vďačí dubom. Áno skutočne dubom, presnejšie dubom plstnatým, ktoré sú pozývané cery. A pôvod mena celej oblasti je už naporúdzi. Cery pokrývajú veľkú časť územia Chránenej krajinnej oblasti. Veď lesy rastú asi na dvoch tretinách územia. Vedľa dubov tu však hojne rastú aj hraby a niektoré ďalšie listnáče. V bylinnom poschodí sa objavujú početné xerotermofilní rastlinné druhy. Prirodzené skalné stepi a trávnaté stepi poskytujú útočisko obrovskému množstvu chránených panónskych živočíšnych i rastlinných druhov, početné druhy tu majú severnú hranicu svojho rozšírenia.
Pohorie je odvodňovanie riekami Rimava a Ipeľ, pozdĺž ktorej toku sa zachovali fragmenty lužného lesa. Cerová vrchovina patrí do teplej klimatickej oblasti s pomerne vysokými priemernými teplotami. Januárové teploty dosahujú v priemere len -2 ° C do -4 ° C, v júli sa šplhajú k 17 ° C do 20 ° C. Počet letných dní je pomerne vysoký - 60 až 70, naopak počet zimných dní je nízky. Snehová pokrývka sa udrží len 50 - 70 dní v roku. Ročný úhrn vodných zrážok dosahuje sotva 600 mm.
