hrad Hukvaldy
Hukvaldský hrad, ktorého zrúcanina sa nachádza na dvoch vrcholkoch kopcov v pásme Palkovských horiek, patrí k najväčším v našej krajine. Táto hradná pevnosť má dĺžku viac ako 300 m a obvod hradobných múrov dosahuje dĺžku 800 m.
Kam za pamiatkami - skúsenosti a odporúčania
Frýdecký hrad
Frýdecký hrad bol založený v 14. storočí tešínskymi kniežatami na pravom brehu rieky Ostravice na ostrohu nad riekou. Tento hrad bol pohraničnou pevnosťou, ktorá mala chrániť obchodnú cestu vedúcu z Moravskej brány do Poľska.
Hrad bol na konci 16. storočia prestavaný na renesančný zámok a ten bol neskôr stavebne upravený najskôr barokovo a neskôr potom pseudorenesančne a pseudobarokovo.
Zámok v Bruntále
Na Zámockom námestí stojí Bruntálsky zámok, ktorý vznikol v polovici 16. storočia prestavbou pôvodného stredovekého hradu. Zámok bol postavený v štýle severskej renesancie v tvare kruhového výseku s trojuholníkovým nádvorím, arkádami a vežou.
Zámok v Kravařích
V Kravařích stávala renesančná tvrz, ktorá v 17. storočí patrila jednému z najvýznamnejších európskych alchymistov Michaeli Sendivoji zo Skorska. Sendivoj sa narodil v rodine schudobneného poľského šľachtica a študoval na Krakovskej univerzite, kde sa zoznámil s alchýmiou.
Zámok Raduň
Len asi 5 km východne od Hradca nad Moravicí stojí ďalší pekný zámok, Radún. Na návrší nad obcou Radún stávala pôvodne gotická pevnosť. V polovici 16. storočia nechali šľachtici Tvorkovskí z Kravař prestavať túto tvrz na renesančný zámok.
Hradec nad Moravicí
Hradec nad Moravicí tvorí vstupnú bránu do malebného údolia rieky Moravice a skladá sa z komplexu Bieleho a Červeného zámku. Biely zámok stojí na mieste pôvodného stredovekého přemyslovského hradu.
Dnešný empírový zámok bol postavený začiatkom 19. storočia, dominanta zámku, mohutná hranolová Biela veža pochádza až z konca 19. storočia.
Sliezskoostravský hrad
Sliezskoostravský hrad, stojaci na sútoku riek Lučiny a Ostravice, je prvýkrát písomne pripomínaný v roku 1297. Hrad strážil starý zemský chodník z Opavy cez Hlučín a Tešín do Krakova.
V polovici 16. storočia Ján Sedlnický z Choltíc nechal hrad prestavať na renesančný zámok. Tento šľachtic ako hajtman Tešínskeho kraja z hradu urobil významné mocenské centrum na Tešínsku.
Zámok Nové Hrady
V údolí riečky Novohradky stávala stredoveká osada s pôvodným názvom Boží Dom. Na návrší nad osadou stávala gotická pevnosť, ktorá bola po skončení husitských vojen prestavaná šľachtickým rodom Kockov z Postupíc na Nový hrad, podľa ktorého dostala osada svoje meno.
Hrad Košumberk
Môžete si ešte urobiť výlet na hrad Košumberk, ktorý sa nachádza asi 5 km východne od Chrastu. Hrad Košumberk stojí na čadičovom vrchu, na rozhraní Polabskej nížiny a Českomoravskej vrchoviny.
Hrad bol založený koncom 13. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1318, kedy patril Ojíři z Košumberka. Hrad sa skladal z obdĺžnej vstupnej veže, hradného paláca a mohutných hradieb.
Hrad Lichnice
Hrad Lichnice stojí na západnom hrebeni Železných hôr asi 8 km južne od zámku v Choltice. Na skalnatom ostrohu oddeľujúcom Lovetínsku roklinu a roklinu Peklo bolo už v 12. storočí vybudované hradisko, sídlo Ronovcov. V polovici 13. storočia tu bol postavený gotický hrad, ktorý sa nazýval Lichtemburg.
Zámok v Slatiňanoch
Pôvodne gotická pevnosť v Slatiňanoch, na úpätí Železných hôr, bola prestavaná na renesančný zámok. V roku 1747 získal zámok do svojho vlastníctva šľachtický rod Auerspergovcov, ktorý ho držal až do polovice 20. storočia.
Zámok v Litomyšli
V druhej polovici 16. storočia získal tunajšie panstvo šľachtický rod Pernštejnov a Vroclav z Pernštejna tu nechal postaviť prekrásny renesančný zámok. Zámok sa stal rodovým sídlom Pernštejnovcov. Zámok má štvorcový pôdorys s nádvorím, ktorého tri strany obklopujú stĺpové arkády.
Zámok v Pardubiciach
V Pardubiciach pôvodne stával gotický hrad. V roku 1491 kúpil pardubické panstvo jeden z najbohatších českých šľachticov Viliam z Pernštejna a Pardubice si zvolil ako svoju rezidenciu.
Zámok v Novom Meste nad Metují
Na rohu námestia stojí druhá dominanta mesta zámok s vežou, ktorý vznikol renesančnou prestavbou pôvodnej pevnosti v 16. storočí.
Zámok bol barokovo upravený a ďalšia významná stavebná úprava zámku prebehla začiatkom 20. storočia pod vedením vynikajúceho slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Zámocké miestnosti boli upravené v štýle secesie, art deco, kubizmu a funkcionalizmu.
Zámok Náchod
Náchod je pôvabné mesto ležiace v údolí rieky Metuje v Náchodskej vrchovine, na severnom úbočí Orlických hôr. Dnešný Náchod je dôležitým kultúrnym a hospodárskym centrom a významnou križovatkou turistických trás.
Na Náchod stavebne nadväzuje kúpeľná obec Běloves s liečivými prameňmi. Najznámejšia z tunajších prameňov je kyselka Ida.
Zámok v Rychnove nad Kněžnou
V meste stával pôvodne drevený a neskôr gotický kamenný hrad, ktorý bol preukázateľne obývaný ešte v roku 1560, ale zmizol bez stopy. Niektorí historici sa domnievajú, že hrad snáď stával v miestach dnešného zámockého kostola Najsvätejšej Trojice.
Zámok v Opočne
Na mieste pôvodného gotického hradu bol v druhej polovici 16. storočia pre šľachtický rod Trčkov z Lípy postavený renesančný zámok s nádhernou sgrafitovou výzdobou, ktorý bol neskôr barokovo stavebne upravený.
Predmetom obdivu tejto pamiatky je predovšetkým arkádové nádvorie a terasovité záhrady. Pôvodný gotický hrad pripomína valcová bašta zvaná hladomorňa.
Zámok Hrádok u Nechanic
Zámok Hrádek u Nechanic stojí na Lubenskom vrchu asi 10 km západne od Hradca Králové. Zámok bol reprezentatívnym letným sídlom šľachtického rodu Harrachov. Harrachovia, to je meno českej a tiež rakúsko - nemeckej šľachtickej rodiny.
Zámok vo Vrchlabí
Za Masarykovým námestím sa nachádza pekný zámocký park a renesančný zámok, ktorý nechal podľa sliezsko – saských vzorov postaviť Krištof Gendorf z Gendorfu.
Zámok je dvojposchodovou stavbou so štyrmi nárožnými vežami a cibuľovými banami.
Vrchlabí je nástupným miestom do našich najvyšších hôr Krkonôš
Mestečko Vrchlabí leží v údolí rieky Labe na rozhraní Krkonôš a Podkrkonošia. Už v 13. storočí tu stávala osada ao storočie neskôr tu bola postavená drevená tvrz.
Tiež sa od začiatku v okolí Vrchlabí ťažilo mnoho drahých kameňov a železná ruda, a preto sa väčšina obyvateľov živila ako baníci a spracovatelia rúd.